… alebo mjasopust sú obdobím od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou, Popolcovou stredou. Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust, čiže koniec jedenia mäsa pred pôstom.
V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, my sme však prebrali slovo fašiangy, odvodené z nemeckého fašang, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo znamená výčap alebo posledný nápoj podávaný pred pôstom. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Najznámejšie a zároveň najveselšie sú posledné dni fašiangu, spojené s radovánkami a hodovaním.
Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, boli akýmsi prechodom medzi Vianocami a veľkonočnými sviatkami. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš. Každý jedol fašiangové šišky, veselo popíjal, spieval a tancoval pri hudbe. A my na Biskupickej veľmi radi ruka v ruke v telocvični so zvykmi a tradíciami…
