Odovzdávanie vysvedčenia, tento školský rituál sa opakuje v každom školskom roku zas a znova. Vysvedčenie odzrkadľuje usilovnosť, ale aj kvalitu vedomostí, ktorú školská mládež získala od svojich pedagógov. Formulár listiny vysvedčenia sa menil, ale základnú podtlač tvoril vždy štátny znak. Teda aj vysvedčenia majú svoju históriu.
Školské vysvedčenia môžeme zaradiť k významným zdrojom poznávania dejín školstva. Sú jedinečné a majú veľkú výpovednú hodnotu. V prvom rade ide o listinný materiál, ktorý má a aj v minulosti mal predpísanú formu. Na vysvedčení sa odráža usilovnosť a pilnosť daného žiaka za celý školský rok, a tento fakt sa ani počas histórie nezmenil. Čo sa ale menilo bol formát, dekoratívnosť (vysvedčenia boli ozdobované od čoho sa postupne upúšťalo), ale najmä sa menil jazyk. Najstaršie vysvedčenia boli vypisované po latinsky výlučne rukopisne atramentom, postupom času sa prešlo na maďarčinu a od roku 1918 vystriedala maďarský jazyk slovenčina. Ďalším krokom bolo vypĺňanie tlačiva atramentovým alebo guľôčkovým perom. V súčasnosti je vysvedčenie väčšinou tlačené a výnimkou nemusia byť ani QR kód na prednej alebo zadnej strane.
Vydávanie potvrdení o štúdiu je úzko spojené s uhorskou panovníčkou Máriou Teréziou a jej školskou reformou ako i dokumentom Ratio Educationis (Sústava výchovy a školského vzdelávania v uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách).
Samotné vydávanie vysvedčení sa menilo od závislosti na etape našich dejín. Z prelomu 19. a 20. storočia vysvedčenia odzrkadľujú zmeny v školstve či už z formálnej, obsahovej ako i organizačnej stránky (už samotný názov školy sa rok čo rok menil). Do roku 1918 si žiaci odnášali zo školy za jeden školský rok dve samotné vysvedčenia: na polroku a na konci. Neskôr sa to menilo a záležalo od typu školy, žiaci mohli dostávať iba jedno vysvedčenie. Až po druhej svetovej vojne sa štruktúra vystavovania vysvedčení scelila do podoby akú poznáme teraz.
A z čoho si mohli žiaci odniesť známky domov? Hodnotilo sa správanie (mravy), pilnosť a predmety, ktoré sa žiak učil, neskôr sa k nim pridalo i hodnotenie za krasopis. Svojim vývojom prešlo i zaznamenávanie hodnotenia a stupnica známok a kvalifikovanie žiaka. Keby dnes dostali žiaci vysvedčenie, aké sa rozdávali pred 200 rokmi, ani by nevedeli, ako sú ohodnotení.
Vysvedčenia sú dokladom o dobe, v ktorej vznikli a aj o výsledkoch celoročnej snahy konkrétneho žiaka. V hlavičke listiny je uvedené jeho meno, národnosť, deň narodenia i miesto kde sa narodil. Múzeum školstva a pedagogiky ako jediné sa špecializuje na zbierkovú činnosť orientovanú na všetko, čo súvisí so školou, vyučovacím procesom a pedagogikou. Jedným z mnohých zbierkových predmetov tohto múzea sú aj vysvedčenia z rôznych druhov a stupňov škôl.
