Pripomíname si 160. výročie významnej udalosti v historických dejinách.
V dňoch 6. – 7. júna 1861 sa v rámci národného zhromaždenia zišla vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine politická reprezentácia a zástupcovia slovenského národa. Delegáti – okolo 6 tisíc účastníkov – dostali mandát vo forme splnomocnení od regiónov, mestečiek a obcí na Slovensku. Výsledkom zhromaždenia bolo prijatie Memoranda národa slovenského, ktoré patrí medzi kľúčové štátotvorné dokumenty našich novodobých dejín. Okrem iného navrhovalo uznať suverenitu slovenského národa a legislatívne ju zakotviť v uhorskej ústave, zaviesť slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk na Slovensku.
Koncipovaním, schválením a predložením Memoranda najvyšším politickým kruhom vyvrcholilo emancipačné úsilie reprezentantov slovenského národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 – 1849. Prakticky išlo o tú istú generáciu – so staršími aj mladšími jej protagonistami.
Osobitný význam má Memorandum z pohľadu Martina. Podnet na zvolanie národného zhromaždenia dal a presadil ho rozhľadený martinský richtár Andrej Švehla. Týmto podujatím sa začal proces premeny dovtedy malého bezvýznamného mestečka na centrum národnej kultúry Slovákov.
