Ani sme sa nenazdali, leto je preč a máme tu koniec októbra. S posledným októbrovým víkendom sa nám už tradične spája zmena času, konkrétne presun z letného času (SELČ) do zimného oficiálneho času (SEČ).
V podstate ide o štandardný čas, ku ktorému sa tento týždeň vraciame. Zimný čas je nesprávny pojem, keďže ide o oficiálny čas v našej zemepisnej šírke a letný čas vznikol „umelo“ ako dôsledok potrieb v danom čase.
Zmena času je tu a nastáva už tento víkend! Udeje sa tak už túto nedeľu v nočných hodinách, kedy sa o 3.00 h posunie ručička na hodinách späť na 2.00 h. Jednu hodinu si tak uberieme, čo vo výsledku znamená, že si pospíme o hodinu dlhšie.
Kto vymyslel striedanie času?
Mnohým posuny času prekážajú, no sú aj takí, ktorí s tým až taký veľký problém nemajú. Ako, kedy a prečo vznikla potreba zmenu času v minulosti? Na tieto otázky poznáme odpoveď. Začalo sa to na vzdialenom Novom Zélande…
V roku 1895 prišiel muž z Nového Zélandu George Hudson s nápadom mať po práci viac času na koníčky. Posunom času o dve hodiny vedec dúfal, že bude môcť tráviť viac času večer vonku pri hľadaní hmyzu.
Prvotná myšlienka tak skrsla v hlave tohto „šialeného“ vedca, ktorý vlastne chcel hľadať hmyz za denného svetla. Aj keď boli motívy vedca kuriózne, od tohto momentu sa s myšlienkou posunu času začali reálne zaoberať aj iní.
V Británii muž menom William Willett, ktorého podporoval Winston Churchill, navrhol myšlienku maximálneho využitia prirodzeného svetla. Chcel viac času na večerné popíjanie si vonku a britskej vláde povedal, že Londýnčania strácajú veľkú časť letného svetla spánkom.
Britská vláda však nepočúvala a jeho nápad bol v tom čase zamietnutý, no táto myšlienka sa znovu objavila krátko po jeho smrti, keď sa krajiny v 1. svetovej vojne snažili znížiť dopyt po uhlí tým, že získali viac hodín denného svetla.
Posuny času vo vojnovom období po súčasnosť
Tieto dôvody už zarezonovali viac, a zatiaľ čo Willettova vlastná krajina po jeho smrti pomaly preberala jeho nápad, Nemci sa ho v roku 1916 rozhodli aj reálne vyskúšať, aby mali počas práce viac svetla. Myšlienka sa počas vojny rýchlo rozšírila do iných krajín, no po vojne sa od tejto myšlienky postupne upustilo.
Na území Česko-Slovenska následne fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946.
V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947, no neosvedčilo sa.
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979 a v roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu.
Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší, čiže trvá až do posledného víkendu v októbri. Letný čas teda trvá sedem mesiacov, zatiaľ čo pred rokom 1996 trval iba šesť. Od tohto roku k zmenám, resp. k zrušeniu striedania času v Európe nedošlo a zostáva v platnosti do dnešných dní.